Kyrgyzstan 2012 - Inylchek

Dnes okolo obeda sme sa vratili z treku do doliny Inylchek. Sami sme neverili, ze sa dokazeme drzat nasho planu a dnes prideme do Karakolu.
Uz samotny zaciatok tohto treku bol dost chaoticky. O marsrutke, ktora nas mala brat do dedinky Sachta-Dzergalang nikto na autobusovej zastavke nevedel. Az ked sme nachodili zopar kilometrov s batohmi a obehli viacerych vodicov, tak sme sa dovtipili, ze marsrutka  odtialto nepojde a presunuli sme sa na "hlavne" autobusove nastupiste. Cestovanie v marsrutke v Kyrgyzstane je pribeh sam o sebe. Clovek by neveril, kolko ludi sa zmesti do jednej dodavky. A nielen ludi, ale aj veci. Mysleli sme si, ze nase velke batohy budu problem, ale ked sme videli ako nakladaju domaci vrecia vselicoho do auta (do priestoru pre cestujucich), tak sme zostali kludni. Tomas, len poznamenal, ze caka kedy nalozia aj nejaku kravu do auta:-)

Trek nezacal uplne podla nasich predstav. Hlavne nie podla Tomasovych. Pocas dni v Karakole sme zanedbali rannu slivovicovu hygienu a Tomasovi sa to vypomstilo. To co sa snazil dostat do svojho zaludka pocas nasich oddychovych dni, bolo vonku za par hodin. Zabrala az endiaronova kura na druhy den. Napriek tomu sa nam podarilo prejst prvy den cez sedlo Dzergalan (3320m). Na druhy den Tomas dokazal slapat len na energetickych geloch a endiarone  takmer 14 hodin a presli sme dve sedla Ashutoor(3640m) a Echkilatasch (3720m). Doliny, ktore sme prechadzali, boli uzasne. Neuveritelny kontrast zasnezenych hor a zelenych luk, na ktorych sa pasli kone, kravy, jaky, ovce... Ludi stretavame len vynimocne a aj to len domacich pastierov. Jedini turisti, ktorych stretneme su Filip a Veronika z Ciech, ktori spali v tom istom guesthouse v Karakole ako my.  Prechod vojenskou zakladnou Echkilitasch nakoniec prebieha hladko a general, ktory kontroluje nase povolenia je velmi mily a radi nam ako pokracovat dalej okolo rieky Tjuz.
Pocasie je "stabilne", t.z. stabilne kazde rano je pekne a kazde pooobedie prsi. Na nase prekvapenie, nezazivame tu ziadnu burku. Nas "vrcholovy" den, kedy prekonavame sedlo Tjuz (4001m) nam vychadza ako z rozpravky (az zasa na to brodenie rieky pri teplote okolo 0 C rano o piatej). O 8.00 mame pred sebou dolinu Inylchek, ladovec Inylchek a vrcholy pohoria Tan-san. Hlavne Pik Nansena (5700m), ktory sa nachadza priamo oproti nam, je nadherny.
Obavany zostup 1200 vyskovych metrov do doliny Inylchek je nakoniec predsa lahsi a mojim kolenam setrnejsi ako som ocakaval. Obchadzanie sirokej rieky Inylchek cez morenu je asi najhorsim usekom celeho treku. Ani vystup a zostup zo sedla Tjuz nas nedokazal tak znicit, ako prechod morenou z jednej strany ladovca na druhu stranu ladovca.
Na siesty den prichadzame do oblasti nazyvanej At Dzailoo, kde sme cakali dalsiu vojensku zakladnu. Nachadzame tu "len" kemp cestovky Khan Tengri. Dozvedame sa, ze vecer ma prist vodic s piatimi turistami zajtra rano pojde prazdny do Karakolu. Toto by nam padlo velmi vhod, lebo zistujeme, ze z tohto zabudnuteho konca sveta sa asi inak nedostaneme. Do Karakolu to je cca 200km a prechadza sa cez sedlo s nadmorskou vyskou 3600m. Vodic ma prist okolo 17.00. Ked okolo pol siedmej nikto neprichadza, zaciname byt trichu nervozni. Ak nepride, nas dalsi plan sa dost skomlikuje. Nakoniec predsa prichadza asi s dvojhodinovym meskanim. Priviezol anglickych turistov. Podari sa nam dohodnut na cene 4000somov za auto. Nie je to malo, ale inu moznost nemame. V kempe zurocujeme nase "bohate" znalosti ruskeho jazyku a robime tlmocnikov medzi anglickou rodinkou a kirgizskym osadenstvom kempu.     
Siedmy den opustame dolinu Inylchek. Vo vojenskej zakladni Maddeiry berieme este Filipa s Veronikou.
Ich zazitky s neplatnymi povoleniami v pohranicnej oblasti su na par hodin rozpravania.
Po piatich hodinach jazdy v Mitsubishi Delica prichadzame do YakTour Guesthouse a zvitavame sa so Sergejom.
Zajtra sa presuvame naspat do hlavneho mesta Bishkeku a v nedelu do narodneho parku Ala Archa na nas posledny trek.
 
pozdravuju milan&tomas

P.S. sorry, ze nie su ziadne foto...s tymto internetom sa tu pracovat neda...a caka nas pivo:-)