HO SLAVIA

Update 13.07.2012:
Dnes sa nam podarilo ziskat povolenia do cinskej pohranicnej oblasti! Zajtra skoro rano vyrazame na dalsi trek, pravdepodobne nepojdeme az k Merzbacher lake ale len na zaciatok ladovca do oblasti Inylchek. Vsetko bude zavisiet od pocasia a od moznosti ktore tu mame. 

Kyrgystan 2012 - Trekovanie v okoli Karakolu


Sme asi 100 vyskovych metrov pod jazerom Alakol (3532 m.n.m) kde sme planovali prespat. Nie vsak za takychto okolnosti. Cakame ucupeny pod obrovskym kamenom, zatial co okolo nas padaju krupy, hrmi a blyska sa. Blesky az na jeden, su celkom daleko od nas, burka sa vsak stale kruti nad nami. Po asi pol hodine, ked krupy trosku ustali sa rozhodneme pokracovat dalej pretoze nam zacina byt zima. 100 vyskovych metrov za pekneho pocasia nie je vela, no nas tu zima pekne vytrapila. Kazdu chvilu zastavujeme, zohrievame si ruky a obzerame sa do doliny ci sa mraky zacinaju trhat alebo nie... 

Jeti Oghuz dolina

Po dvoch ciastocne oddychovych, ciastocne organizacnych dnoch sa v sobotu rano vydavame na nas dalsi trek v oblasti Karakolu. Konkretne mierime do Jeti Oghuz (Kurort), dedinka nad ktorou sa nachadzaju asi najznamejsie cervene skaly v Kirgizstane. V Karakole sa nam podarilo vybavit dobru cenu u taxikarov, takze cestovanie tento raz nebolo nijak zaujimave. Kvoli fotkam bycich skal, slapeme na protilahly kopec, robime par zaberov a pokracujeme do doliny Jeti Oghuz. Pocas slapania nas predbieha niekolko aut co nam dava jasne najavo ze tento trek bude trosku frekventovanejsi ako ten predosli. V doline kvetov sa pri nas zastavuje sympaticky pan na BMW X5, prihovori sa, ponuka nam zvezenie. Vysvetlujeme mu, ze mi mame radsej slapanie, kochanie sa prirodou a vsetko si to fotime. Fotili ste uz uzbecke zeny?, pyta sa nas. Usmievame sa a odpovedame ze nie. Este sme ani nestihli dopovedat a uz krici na zeny ktore viezol v aute, ze maju vystupovat a dat sa nam odfotit :) Robime par fotografii, lucime sa a pokracujeme dalej. Prechadzame popri skupinke francuzov a po kratkej dobe si robime pauzicku na jedenie. Milan si vybera jedlo a popri tom narazi na rusky slovnik v ktorom mal zastrcenu mapu, rovno na vyrazoch, ktore nie ze by sme potrebovali ale schuti sme sa na nich zasmiali. Vies ako sa povie rychlovka po rusky?, pyta sa ma. Sunul, vinul, pobezal :)...po asi piatych minutach smiechu pokracujeme dalej. Nasim prvym cielom bolo najst vhodne mieste niekde v doline pod odbockou na sedlo Teleti. Prichadzame na zaciatok sirokej, velmi peknej doliny na ktorej konci sa tycila krasna hora. Brodime potok a tuto noc zostavame spat tu. Vecer robime par fotofgrafii a nechavame sa unasat krasou okolo seba. Dalsie rano zazivame mierny sok, voda v potoku je skoro ladova a brod cez nu bol narocnejsi ako sme si mysleli. Na konci doliny pred odbockou na sedlo Teleti prehodime par slov s guidom francuzskych turistov a pokracujeme svojou cestou. Trapim sa, tento vystup je pre mna zatial najtazsi. Bojujem s unavou, nohy su tazke a navyse zacinam pocitovat hlad. Milan vyzera v pohode, ide si svoje, rovnomerne tempo. Cestou do sedla stretavame asi 10 ceskych turistov ktori idu oproti nam. Pokecame a pokracujeme svojou cestou. Stupame velmi pomaly, navyse dost tazkym terenom. Ked zbadame pod sebou francuzskych turistov na chodniku, zistujeme, ze ten nas asi nie je ten spravny. Mali sme v GPS track ktory nevieme preco ale chodnik obchadzal. Pozrieme s Milanom na seba, je nam jasne ze minimalne par vyskovych metrov mame naviac. Stratili sme asi pol hodiny. Schadzame na chodnik, ja idem uz skutocne s posledneho. Snazim sa nezastavovat a stale slapat. Z posledneho prichadzam do sedla, prehupneme sa na druhu stranu, hladame nejake zavetrie a hned ako je to mozne vytahujem nieco pod zub. Po jednej cokolade, asi 20cm ruskej (hnusnej) klobasy a chlebe, znova zacinam vnimat. Vegetime v sedle, robime az jednu foto a pokracujeme do Karakol doliny kde si rozkladame nas stan pre dnesnu noc.

Vystup k jazeru Alakol

06:00 zvoni budik a my sa budime do noveho dna. Pocasie vyzera ok, cakame kym zasvieti na stan a vysusi nase vlhke veci. Slapame prijemnou travnatou dolinou na ktorej konci brodime rieku. Tu Milan prichadza na to ze niekde cestou mu vypadli tenisky, vracia sa po ne, zatial co ja travim cas fotenim koni pri rieke. Prechadzame most a zaciname stupat k jazeru Alakol. Stupanie je narocne, dnes musime nastupat asi 1000 vyskovych metrov. Zacina sa trosku mracit no pre slapanie je to vyborne pocasie. Cely cas slapeme popri rieke ktora je miestami velmi divoka, prechadzame popri malom jazierku pri ktorom si robime prestavku. Umyjem si hlavu, Milan

Jazero Alakol

dava nieco pod zub, nakladame batohy a pokracujeme. Teren zacina byt narocnejsi, stupanie tvrdsie a navyse zacina poprchat. Natahujeme na batohy covery a slapame dalej. Po asi desiatych minutach vsak zacina prsat. Lovim v batohu ponco, pockam na Milana a pokracujeme. Citelne sa ochladilo a dazd striedaju krupy. Milan mi oznamuje ze v doline to vyzera na poriadny dazd. Zrychlime krok a za stalych krup prichadzame pod prah jazera Alakol. Rozhodli sme sa burku preckat tu, ucupeny pod kamenom. Burka sa toci nad nami, okolo nas sa blyska, hrmi a padaju stale vacsie krupy. Zostavame pokojny a cakame kym to prejde. Po pol hodine sice este stale padaju krupy no uz sa neblyska, vyhnani zimou zaciname slapat poslednych 100 vyskovych metrov. Za staleho dazda a krup, prichadzame k jazeru Alakol, hladame miesto na stan, ktore nakoniec nachadzame na kamenej platni ktora ako jedina nie je podmocena dazdom. Staviame stan, vybalujeme veci, nastastie vsetko potrebne ostava suche a my sa balime do spacakov lebo potrebujeme zohriat. Uz je dobre, je teplo a neprsi na nas. Unaveny a v teple zaspavam. Budim sa na prichod nosicov francuzskych turistov. Vykuknem zo stanu, zdravime sa a spolocne nadavame na pocasie. Hladaju miesto na 3 stany, bohuzial pri nas ho tolko nie je. Prestava prsat, dokonca vychadza slnko. Vychadzame zo stanu, kontrolujeme ako to vyzera v doline. K jazeru prichadzaju aj samotny francuzi, su totalne vycerpani a vystraseni. Na kameni sedi francuzske dievca ktore place, ponukam jej nejake teple oblecenie a pomoc. Dakuje a odpoveda ze vsetko maju...Pocasie sa trosku zlepsuje, varime si veceru a dufame ze nasledujuce rano bude slnecne pretoze ho potrebujeme ako sol. Skutocne sa tak aj stalo, nasledujuce rano sa budime do modrej oblohy a netrpezlivo cakame kedy sa slnko prehryzie az k nam. Susime veci, ranajkujem, uzivame si pekne slnecne rano. Asi o desiatej dvihame kotvy, pretoze nad dolinou sa natahuju oblaky a nechceme znova zmoknut. Po hodine a pol prichadzame do sedla Alakol (3860 m.n.m) ktore nam ponuka neopakovatelne pohlady na jazero samotne, ako aj vrcholy Karakol, Przevalsky...Fotime a pripravujeme sa na zostup do doliny Alty Arashan. V sedle este stretavame nosica ktory "nosi" pre belgickych turistou. 20 clena belgicka skupina vyuziva sluzby 13 nosicov, pozrieme nechapavo s Milanom na seba, lucime sa a vydavame sa dole. Zostup je fantasticky, sotolina je hlboka a da sa v nej "lyzovat". Ani nevieme ako sme dole. Na zaciatku doliny stretavame dvoch malych kirgizskych chlapcov ktori nas sprevadzaju az do "dedinky" Alty Arashan ktora je znama svojimi horucimi pramenmi. Jeden z nich, v rodine strasne milej pani a jej syna Dzalila skusame aj my, no pred tym nam pani pripravila veceru v podobe domacej smotany, chleba a ayranu. Dobre vykupkany sa vydavame asi hodinu do doliny kde stanujeme. Kludnu noc nam narusil dazd a nejaky miestny ktory nam svietil do stanu a pytal cigaretu. Nastastie po tom ako sme mu povedali ze nemame odisiel. Tento den bol skutocne nadherny a urcite jeden z najkrajsich v Kirgizstane. Posledny den sme asi po 4 hodinovom slapani konecne nastupili do marsrutky smer Karakol, ubytovali sa a vyjedli asi pol mesta :). Dnes sme znova zistovali ake su moznosti nasho dalsieho trekovania. Vyzera ze povolenie mozno bude zajtra, no uvidime co nam dovoli pocasie... 



Pozdravuju Tomas&Milan