Kyrgyzstan 2012 - Ala Archa

Národný park Ala Archa je známy tým, že poobede sa počasie rýchlo mení, preto si na náš "výstupový deň" znova musíme privstať. Budík nám zvoní o 04:00, na prekvapenie teplota vonku nie je tak nízka, ako sme čakali v tejto nadmorskej výške. Nocovali sme vo výške cca 3300 m.n.m a teplota sa odhadom môže pohybovať okolo 6 stupňov. Balíme veci ktoré nutne potrebujeme na výstup a za svetla čelovky vyrážame na náš dnešný cieľ, Peak Uchitel (4540m).

"Base camp" pod chatou Raceka

Presun do Bishkeku bol celkom komfortný, podarilo sa nám dohodnúť s miestnym chlapíkom a tak sme sa nemuseli tlačiť v maršrutke, namiesto toho sme cestovali v dodávke, kde sme mali svoje teplé miestečko. Cesta aj napriek tomu trvala sedem a pol hodiny. Po vystúpení z auta v Bishkeku dostávame okamžite facku od rozpáleného mesta. Teplota sa tu pohybuje niekde úplne inde, ako sme boli zvyknutí. Naše prvé kroky opäť viedli do Nomad's Homu, kde sme trávili naše posledné noci v Bishkeku. Sezóna je v plnom prúde, čo je vidieť na počte turistov, ktorí sedia na dvore a vymieňajú si medzi sebou zážitky z ciest. Náš voľný deň trávime skoro štandardne, čo znamená, že jeme všetko čo vidíme, plus nakupujeme nejaké suveníry :o).

Peak Uchitel 4540 m.n.m

V pondelok ráno sa vydávame maršrutkou na Osh bazár, odkiaľ sa presúvame asi do 30km vzdialeného národného parku Ala Archa. Vystupujeme na začiatku NP pri rampe, kde platíme 120 SOM za vstup a šlapeme ďalej 7km po asfaltovej ceste. Neviem či preto, že sme už boli mysľou na pol ceste domov alebo preto, že táto časť treku nebola veľmi zaujímavá, išlo sa nám veľmi zle a 7km trvalo "večnosť". Za 2:15 prichádzame k Alp Lager hotelu, odkiaľ už pokračujeme lesným chodníkom, ktorý je veľmi podobný nášmu tatranskému. Zhodli sme sa, že celý NP Ala Archa je veľmi podobný s našimi Vysokými Tatrami. V porovnaní s tým, čo sme už mali možnosť vidieť v Kyrgyzstane, boli tieto hory úplne odlišné. Kontrasty medzi zelenými lúkami a zasneženými vrcholmi hôr tu vystriedali strmé kamenné steny, ktoré sú vyhľadávané veľkým množstvom nadšencov lezenia. Chodník je miestami strmý, miestami sa trošku vyrovnáva, miestami zase šlapeme po nie celkom príjemnej šotolinovej časti. Po troch hodinách sme konečne hore pod chatou Raceka, nachádzame miestečko na rozloženie stanu a večer si vychutnávame výdatnú večeru - cestoviny so syrom a kečupom. Večer ešte chvíľku kecáme s českou skupinkou, ktorá sa prišla aklimatizovať pred

Vrcholovka

výstupom na Khan Tengri a potom sa pomaly ukladáme spať. Nasledujúce ráno nám budík zvoní o 04:00, na prekvapenie teplota vonku nie je tak nízka, ako sme čakali v tejto nadmorskej výške. Nocovali sme vo výške cca 3300 m.n.m a teplota sa odhadom môže pohybovať okolo 6 stupňov. Balíme veci, ktoré nutne potrebujeme na výstup a za svetla čelovky vyrážame na náš dnešný cieľ, Peak Uchitel (4540m). Vonku nie je ani nohy, všetci ešte sladko spia a my začíname šlapať strmým šotolinovým chodníkom. Po asi hodine sa dostávame do sedla a odtiaľ na nie veľmi pevný bočný hrebeň, ktorý je miestami strmý, niekde zas presnežený. Aj keby sa zdalo že po mesiaci sme aklimatizovaní a nemôžeme mať už nijaký problém, vo výške asi 3900-4000 m.n.m začíname cítiť výšku, čo sa prejavuje v našom prípade chvíľkovou malátnosťou, únavou a bolesťami hlavy. Po menšej prestávke a doplnení energie energetickými gélmi pokračujeme smerom k nášmu vrcholu. Počasie je stále celkom OK, cestou robíme nejaké fotečky a po asi troch hodinách dosahujeme vrchol Peak Uchitel. Vychutnávame si výhľady, na vrchole trávime skoro hodinu a ked sa začínajú naťahovať mraky, pomaly začíname schádzať dolu. Naštastie neschádzame tou istou cestou ako hore, ale hľadáme snehové polia vedúce do žľabu, v ktorých sa dá fajn "lyžovať" a netrpia tak kolená. Dole sme ani nie za dve hodiny.Dnes sme to mali super naplánované, pretože po príchode do stanu sme stihli uvariť cestoviny a asi do desiatich minút začalo pršať. Najedení a správne unavení vegetíme v stane s pocitom, že práve sme "dali" poslednú vec, ktorú sme mali naplánovanú a že mesiac tu ušiel ako voda. Noc trávime ešte tu a ráno sa vydávame späť na cestu do Bishkeku. Zostup k Alp Lager hotelu nám dáva zabrať, nohy sú už unavené, hlava tiež úplne niekde inde, snažíme sa sústrediť na každý krok, aby sme zdraví prišli dole. Pri Alp Lageri sa snažíme zohnať odvoz, no neúspešne. Prezúvame topánky za sandále/tenisky a šlapeme asfaltovú cestu, ktorú sme už pôvodne nechceli ani vidieť :o). Po asi 4km pri nás zastavuje maršrutka s miestnymi nosičmi a berie nás za pár somov do Bishkeku. Večer trávime s kamarátom Tónom v miestnom podniku pri pivku a šašlíkoch (podobné nášmu špízu) a vychutnávame si náš posledný večer v krajine krásnych ľudí a hôr akou Kyrgyzstan bezpochyby je!


Milan & Tomáš


PS: Gabo s Gabikou ak ste sa náhodou dostali aj k tomuto blogu, ozvite sa prosím na:
golden(at)centrum.sk